Dojčenské a batoľacie mlieka alebo čo nájdete v zložení

PhDr. Karolína Hlavatá, PhD. Materské mlieko je svojim zložením unikátne a predstavuje tak vzor, ​​ku ktorému sa snažia dojčenské formula čo najviac priblížiť.  Zloženie dojčenských formulí je veľmi prísne strážené a požiadavky na ich výrobu, uvádzanie informácií na obaloch produktu a pod. je legislatívne usmernené. Dojčenské mlieka sa najčastejšie vyrába z bielkovín kravského mlieka. Aby kravské mlieko mohlo slúžiť ako základ dojčenskej výživy, musí byť upravené tak, aby sa čo najviac priblížilo výživovým charakteristikám materského mlieka. Príkladom je úprava pomeru srvátky ku kazeínu, doplnenie vitamínov alebo povinný prídavok kyseliny dokosahexaenovej. Hoci sa môže zdať, že sú všetky dojčenské a batoľacie mlieka rovnaké, nie je tomu tak. Podobne ako v prípade výberu vhodných potravín je potrebné čítať informácie na obaloch výrobku, aj tu je to nutné. Aby mohol rodič dopriať svojmu dieťatku výživu, ktorá najlepšie zodpovedá jeho potrebám, je dôležité rozumieť základným pojmom, s ktorými sa v rámci mliečnych formulí môžete stretnúť. Na trhu sú rôzne druhy dojčenskej mliečnej výživy reflektujúce odlišné potreby detí. Príkladom sú antirefluxové mlieka, mlieka určené pre alergikov a pod. V dnešnom príspevku sa však zameriame na „klasické“ mliečne formule. Tuky Tuk má vo výžive dojčaťa zásadnú úlohu. Zaisťuje 40-50% energetických potrieb dieťaťa a má aj množstvo ďalších funkcií. Poskytuje vitamíny rozpustné v tukoch (vitamíny A, D, E, K), esenciálne (nepostrádateľné) mastné kyseliny, zaisťuje správne fungovanie zažívacieho traktu, uplatňuje sa v metabolizme lipidov a lipoproteínov a je dôležitou súčasťou bunkových membrán. Je nevyhnutný na správny rast, psychomotorický vývoj dieťaťa a optimálne fungovanie imunitného systému. Problematika zloženia tuku v materskom mlieku a dojčenských formulách je veľmi zaujímavá, poďme sa na ňu preto pozrieť podrobnejšie. Na pochopenie súvislostí si najskôr vysvetlíme základné princípy. Delenie mastných kyselín Základnou stavebnou zložkou tukov sú mastné kyseliny. Podľa dĺžky reťazca a zastúpenia dvojitých väzieb delíme mastné kyseliny na nasýtené (saturované; anglická skratka je SAFA = Saturated Fatty Acids) a nenasýtené. Nenasýtené ďalej rozdeľujeme na mastné kyseliny s jednou dvojitou väzbou (mononenasýtené; anglická skratka je MUFA = Mono Unsaturated Fatty Acids) as viacerými dvojitými väzbami (polynenasýtené; anglická skratka je PUFA = Poly Unsaturated Fatty Acids). Podľa polohy poslednej dvojitej väzby sa viacnenasýtené mastné kyseliny delia na omega-3 mastné kyseliny a omega-6 mastné kyseliny. Tieto mastné kyseliny sú označované ako esenciálne. Esenciálne mastné kyseliny si organizmus nevie sám vytvoriť, a preto je odkázaný na ich príjem v strave. Význam mastných kyselín Tuky v materskom mlieku u európskych žien obsahujú 45-50% MUFA, 35-40% tvoria SAFA a zvyšných 15% PUFA. Snahou výrobcov je dosiahnuť podobné pomery aj v prípade mliečnych formulí. Nasýtené mastné kyseliny a MFGM Výsadné postavenie medzi nasýtenými mastnými kyselinami má kyselina palmitová, ktorá predstavuje až 25 % všetkých nasýtených mastných kyselín. Kto sa zaujíma o vyváženú stravu sa teraz možno čuduje – nasýtené tuky a zdravé? Všade predsa počúvame, že nasýtené tuky máme v jedálničku obmedzovať, pretože v nadbytku zvyšujú hladinu krvného cholesterolu a prispievajú tak k vzniku srdcovo-cievnych ochorení? Je to pravda, ale pozor! Dieťa nie je malý dospelý a pre jeho úspešný vývoj je určitý podiel nasýtených tukov nevyhnutný. Už spomínaná kyselina palmitová priaznivo ovplyvňuje metabolizmus vápnika, jeho vstrebávanie v čreve a taktiež zmäkčuje stolicu. Hlavným zdrojom kyseliny palmitovej je palmový a mliečny tuk. Použitie palmového tuku je vzhľadom na ničenie dažďových pralesov považované za neekologické, mliečny tuk je (nielen) preto výhodnejšou voľbou. Zaujíma vás, prečo nielen? To je ďalší impozantný dielik do pestrej skladačky materského a dojčenského mlieka. MFGM nie je žiadny nový výraz v slovníku súčasných puberťákov, ale anglická skratka Milk Fat Globule Membrane alebo membrána mliečnych tukových guličiek. Tuky sa v mlieku cicavcov nachádzajú v podobe tukových guličiek (globúl; anglicky MFG = milk fat globule) uzavretých trojvrstvovou membránou. Jadro globule sa skladá hlavne z triglyceridov (98 %), ktoré po rozštiepení guličky účinkom tráviacich enzýmov dieťaťa slúžia ako zdroj energie. Membrána (teda MFGM), má 3 vrstvy a obsahuje množstvo bioaktívnych látok, ktoré majú pre zdravie dieťaťa veľký význam. Príkladom takých zložiek sú cholesterol, sfingomyeliny, fosfatidylcholíny, gangliosidy, laktoferín, mucín a ďalšie. Ich účinok je komplexný a významne ovplyvňuje vývoj tráviaceho, nervového a imunitného systému. Bielkoviny v MFGM majú tiež signálne a transportné funkcie. Dojčenské formule na báze plnotučného kravského mlieka MFGM obsahujú prirodzene. Obohacovanie dojčenských formulí plnotučným mliekom je relatívnou novinkou a vykonávané štúdie naznačujú možný pozitívny vplyv na zdravie a vývoj dieťaťa. V tejto oblasti je však stále potrebný ďalší výskum. Význam nenasýtených mastných kyselín Najväčší podiel z obsiahnutých tukov v materskom mlieku aj mliečnych formulách zaujímajú MUFA. Hlavným predstaviteľom je kyselina olejová. Avšak nehľadiac na ich množstvo, ich potencionálna funkcia nebola u dojčiat skúmaná a objasnený nie je ani ich nutričný význam. Oproti tomu význam PUFA je známy veľmi dobre. Ako už bolo spomenuté, delia sa na omega-3 a omega 6 mastné kyseliny. Medzi omega-3 mastné kyseliny sa radí kyselina alfa-linolénová (ALA), kyselina eikosapentaénová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA). Najznámejšími mastnými kyselinami radu omega-6 je kyselina linolová (LA) a kyselina arachidónová (ARA). PUFA sú súčasťou bunkových membrán a sú preto nevyhnutné pre rast a vývoj CNS a sietnice. Predstavujú aj východiskové látky na tvorbu mnohých pôsobkov, ktoré ovplyvňujú zápalové a imunitné procesy a zrážanie krvi. Zvlášť vysoký je obsah DHA v nervovom tkanive. Tuk a PUFA sú nepostrádateľné predovšetkým v prvých dvoch rokoch života dieťaťa, kedy je rast a diferenciácia centrálneho nervového systému najrýchlejšia. Súčasné odborné štúdie podporujú obohacovanie dojčenských formulí o omega-3 DHA a omega-6 ARA, avšak legislatívne je povinnosť pridávať iba DHA. Zdrojom DHA v mliečnych formulách býva rybí tuk. Nadmerný rybolov a tým devastácia životného prostredia, obava z kontaminácie ťažkými kovmi i možný nežiaduci pach vedú k hľadaniu nových zdrojov DHA. V dojčenskej výžive sa využíva predovšetkým olej z morských rias ako je napríklad Crypthecodinium cohnii. Sacharidy a vláknina Hlavným sacharidom je podľa vzoru materského mlieka laktóza, prípustné sú v malom množstve aj ostatné sacharidy (maltodextríny, bezlepkové škroby). Obsah maltodextrínov je limitovaný, pretože tie môžu byť príčinou nadúvania a dojčenských koľko. Ich použitie v mliečnych formulách má však svoj význam - zložia na zahustenie mlieka, čím zvyšujú jeho sýtivosť a tiež priaznivo ovplyvňujú stabilitu zmesi. Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravy, ktoré nepodliehajú štiepeniu v hornej časti tráviaceho traktu a sú využívané až baktériami hrubého čreva. V podstate slúži ako potrava pre bifidobaktérie a laktobacily (tzv. „dobré baktérie“) v čreve. Prevaha týchto baktérií vedie k obmedzeniu rastu „patogénnych“ baktérií a tým k optimalizácii črevnej mikrobioty, ktorej význam pre zdravie človeka je značný. Dôležité je, že priaznivé črevné baktérie tvoria mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré slúžia ako zdroj energie pre črevné bunky. Prebiotiká svojim účinkom tiež pomáhajú vstrebávať dôležité a zdraviu prospešné látky, ako sú vitamíny a minerálne látky, chránia črevnú sliznicu, majú pozitívny vplyv na objem stolice a podporujú imunitu a pohyby čriev. V náhradnej dojčenskej mliečnej výžive je používaných niekoľko druhov prebiotických zmesí, pričom najlepšie sa osvedčuje kombinácia galaktooligosacharidov (GOS) a fruktooligosacharidov (FOS) v pomere 9:1. Použitá zmes prebiotík je bezpečná a je dojčaťu dobre tolerovaná. Medzi prebioticky pôsobiace oligosacharidy pridávané do mliečnych formulí sa radí aj tzv. HMO (Human Milk Oligosaccharides; oligosacharidy materského mlieka). V mliečnych formulách sa používa 2'-Fukosyllaktóza (skratka 2-FL). Syntetický 2-FL má rovnakú štruktúru ako 2-FL nachádzajúci sa v ľudskom mlieku. Popri popísaných prebiotických účinkoch podporuje zrenie čreva, má priaznivý vplyv na črevnú bariéru a pravdepodobne aj na centrálny nervový systém. Probiotiká Na optimalizáciu črevnej mikrobioty sú dôležité aj probioticky pôsobiace baktérie. Príkladom sú baktérie mliečneho kvasenia Bifidobacterium animalis subsp. Lactis. Bielkoviny Bielkovina kravského mlieka je tzv. adaptovaná (pôvodný pomer srvátky ku kazeínu 2:8 je upravený na 1:1 alebo aj vyšší). Minerálne látky a vitamíny Minimálne a maximálne množstvo vitamínov a minerálnych látok tak pre počiatočnú, ako aj pre pokračovaciu výživu stanovuje nariadenie (EÚ) 2016/127. Nariadenie (EÚ) 609/2013 tiež jasne stanovuje, aké formy týchto látok môžu byť pri výrobe dojčenských mliek použité. Na základe požiadavky legislatívy všetky počiatočné i pokračovacie mlieka obsahujú vitamíny C, D. V prípade počiatočnej dojčenskej výživy je povinne pridávaný aj inositol a cholín. Pri pokračovacej dojčenskej výžive tieto látky nie sú povinné, ale je možné ich pridávať dobrovoľne. Použitá a odporúčaná literatúra 1.        Nevoral J.: Tuky v dojčenskej výžive. Pediater. praxi. 2018; 19(5): 262 – 266 2.        Bronský J.: Úloha prebiotík v prevencii alergií u detí. Pediater. prax 2011; 12(5): 359 – 360 3.        Musilová Š, Rada V.: Vplyv oligosacharidov materského mlieka na črevnú mikrobiotu dojčiat. Pediater. prax 2015; 16(1): 17 – 19 4.        Vyhnánok R.: Mliečny tuk v dojčenských formulách – nové poznatky. Pediater. prax 2020; 21(3): 216 – 218 5.        Sýkora J.: Problematika tukov v materskom mlieku a náhradnej dojčenskej mliečnej výžive. Pediater. prax 2021; 22(3): 189 – 195 6.        Ježko P.: Porovnanie mliečneho tuku kravského mlieka a rastlinného tuku v dojčenskej mliečnej výžive a dopady na zdravie dojčiat. Prakt. lekární. 2022;18(3):187-190 7.        Salminen S, Stahl B, Vinderola G, Szajewska H. Infant Formula Dodaná s Biotikami: Knowledge and Future Perspectives. Nutrients. 2020 Jun 30;12(7):1952. doi: 10.3390/nu12071952. PMID: 32629970; PMCID: PMC7400136. 8.        Frühauf P.: Úpravy a prídavky do dojčenských formulí – upgrade článku z Pediatrie pre prax 2005; 6. Pediater. praxi. 2016; 17(2): 92 – 95 9.        https://www.magistra.sk/sk/novinky/2023-04-kojenecke-mleko-kedy-ako-a-čo-vlastne-obsahuje?_=m-76 10.     https://www.fao.org/fao-who-codexalimentarius/sh-proxy/es/?lnk=1&url=https%253A%252F%252Fworkspace.fao.org%252Fsites%252Fcodex%252FStandards%252FCXS%2B15 11.     https://a0893052e1.cbaul-cdnwnd.com/ccf53c0c8de9f665fefb732f2e88fff2/200000163-4a2514c70f/doporuceni-vyziva-dojčiat-a-batolátkov2. 12.     Laštovičková J.: Dojčenské mlieka a legislatíva. Pediatria (Bratisl.) 2021; 16 (S1): 8-12 13.     Ambrożej D, Dumycz K, Dziechciarz P, Ruszczyński M. Milk Fat Globule Membrane Supplementation in Children: Systematický Review with Meta-Analysis. Nutrients. 2021 Feb 24;13(3):714. doi: 10.3390/nu13030714. PMID: 33668227; PMCID: PMC7996302. 14.     Zeisel SH, Blusztajn JK. Choline a ľudská výživa. Annu Rev Nutr. 1994;14:269-96. doi: 10.1146/annurev.nu.14.070194.001413. PMID: 7946521.